Rodina Stehových v rodinnom programe Special Olympics

Pani Eunice Kennedy Shriver, sestra bývalého amerického prezidenta JFK, stála v roku 1968 pri zrode Special Olympics International (SOI), najväčšieho medzinárodného programu pre občanov s intelektovým znevýhodnením. Vďaka jej úsiliu a nadšeniu sa začal výrazne meniť pohľad na takto znevýhodnených občanov. Odštartovala niečo úplne veľkolepé, čo bolo neskôr označené ako najväčší príspevok rodiny Kennedyových národu a svetu. Posolstvom Špeciálnych olympiád je poskytovať v rámci Národných programov celoročný cyklus tréningov a súťaží pre deti i dospelých s intelektovým znevýhodnením. Dávať im nové a nové možnosti na rozvinutie fyzickej zdatnosti, aby dokázali svoju odvahu, prežívali radosť a priateľstvo a o úspechoch sa delili so svojimi rodinami, či športovcami Špeciálnych olympiád a spoločnosťou. Priekopníčkou Špeciálnych olympiád na Slovensku bola špeciálna pedagogička Erika Holotová z Domova sociálnych služieb (DSS) Javorinská v Bratislave, ktorá šírila myšlienky zakladateľky SOI pani Eunice Kennedy Shriver. Pri DSS Javorinská vznikla v roku 1989 Telovýchovná Jednota Humanitas, ktorá bola prvou TJ pre občanov s intelektovým znevýhodnením v republike, prvým predsedom organizácie bol Ján Škott, riaditeľ DSS Javorinská. Ku vzniku TJ výrazne prispel Erikin manžel Marián Holota, riaditeľ kancelárie predsedu SÚV ČSZTV, projekt vzniku TJ odobril a podporil aj jeho šéf profesor Vladimír Černušák, predseda SÚV ČSZTV. V prípade TJ Humanitas sa jednalo o 100-člennú organizáciu, v ktorej boli okrem 30 športovcov s intelektovým znevýhodnením organizovaní aj ich špeciálni pedagógovia, rodičia, známi, tréneri, pozorovatelia a priatelia Special olympics. Vo viacerých prípadoch išlo o úzku rodinnú väzbu – napr. dieťa športovec a rodič funkcionár - športovec Pavol Straka, ml. a otec funkcionár Pavol Straka, st., športovec Juraj Černák a otec funkcionár Pavol Černák, či športovkyňa Simonne Sadloňová a matka funkcionárka Nadežda Sadloňová, dobrovoľníčka - Silviina setra Karin Sadloňová. Rodiny sú fanúšikmi číslo jedna športovcov Špeciálnych olympiád. Ponúkajú jedinečný typ podpory lásky a povzbudenia, ktoré nikto iný nedokáže. Špecálne olympiády sú podpornou sieťou, ktorá spája rodiny starostlivým a pozitívnym spôsobom. Vďaka tomu je fandenie športovcom Špeciálnych olympiád ešte hlasnejšie. Na súťažiach a podujatiach Špeciálnych olympiád sú rodiny medzi priateľmi a cítia sa ako doma. S hrdosťou sledujú, ako ich športovec nachádza úspech a radosť. Rodiny sú základným článkom komunity a širšou podporou Špeciálnych olympiád. Vzorovým príkladom v Rodinnom programe Special olympics bola veľmi aktívna rodina Stehových – športovkyňa a neskôr i funkcionárka Silvia Stehová a otec funkcionár Ivan Steh, dobrovoľníčky - matka Antónia Stehová a Silviina sestra Ivana Dufalová-Stehová, ktorá spolu s Patríciou Holou pôsobila ako cvičiteľka plávania v TJ. Ivan Steh bol dlhodobým zamestnancom Slovnaftu, a. s., spolu s dcérou Silviou prakticky patrili medzi zakladajúcich členov Slovenského hnutia špeciálnych olympiád (SHŠO), ktoré boli v roku 2017 boli premenované Špeciálne olympiády Slovensko. Ivan patril v roku 1963 medzi zakladajúcich členov turistického – vodáckeho oddielu TJ Dunajplavba. Najbližšie však mal k futbalu, keď v rokoch 1973 – 1993 pôsobil v Interi Bratislava vo funkciách futbalového oddielu výboru a predsedu komisie mládeže. Bol viacnásobným predsedom organizačného výboru medzinárodného dorasteneckého turnaja Dunajský pohár i medzinárodného žiackeho futbalového turnaja O Pohár SNP. Jeho staršia dcéra Ivana Dufalová-Stehová odmalička inklinovala ku plávaniu, keď sa ako 6-ročná stala členkou Plaveckého oddielu TJ Slovchémia, ktorý pôsobil pri plavárni vo Vlčom hrdle v Bratislave. Pod taktovkou agilných trénerov Leopolda Takáča a Miroslava Izakoviča, športových pedagogických pracovníkov SOUch Slovnaft, si v rámci tréningovej činnosti neustále zvyšovala svoju plaveckú výkonnosť a dosiahla aj viaceré medailové umiestnenia v žiackych kategóriách na Majstrovstvách SR. Neskôr dokazovala svoju kvalitnú výkonnosť i ako plavkyňa Slávie SVŠT Bratislava. V šľapajách Ivany kráčala aj sestra Silvia Stehová, olympijská víťazka a športovkyňa Špeciálnych olympiád s Dawnovým syndrómom. Tiež sa venovala plávaniu a plavecké základy dostala v rámci tréningov počas tradičných základných a zdokonaľovacích plaveckých výcvikov pre deti zamestnancov Slovnaftu na plavárni vo Vlčom hrdle. Plávať sa naučila už ako 7-ročná.Pravidelný tréning sa prejavil na jej športovej výkonnosti, čo potvrdila aj pri viacerých účastiach na tradičných plaveckých pretekoch na krátke i dlhé trate vo Vlčom hrdle, napr. v Slovnaftárskej hodinovke zvíťazila vo svojej kategórii po odplávaní úctyhodných 1950 m. Po rozdelení republiky i Československého hnutia špeciálnych olympiád v roku 1993 na Slovensku vzniklo Slovenské hnutie špeciálnych olympiád. Ivan Steh pôsobil ako člen predsedníctva Slovenského hnutia špeciálnych olympiád od roku 1993, v roku 2017 boli premenované na Špeciálne olympiády Slovensko. Spolu s dcérou Silviou v predsedníctve Special Olympics Slovakia funkcionársky pôsobili do roku 2020. Pri realizácii viacerých športových podujatí v rámci Národného programu špeciálnych olympiád pôsobil v rôznych vedúcich funkciách. V roku 1992 bol predsedom organizačného výboru 2. Československých letných špeciálnych hier v Bratislave i 1. Národnej letnej špeciálnej olympiády v Bratislave v roku 1994. Ivan Steh bol viackrát riaditeľom organizačného výboru medzinárodného Vianočného turnaja v malom a unifikovanom futbale v športovej hale vo Vlčom hrdle v Bratislave, ktorý sa konal v rokoch 1991 – 2001. Išlo o veľkolepé tradičné športové podujatie v rámci Národného programu SHŠO i s medzinárodnou účasťou, ktoré patrilo medzi najväčšie a najkvalitnejšie športové podujatia v Strednej Európe. Popri slovenských družstvách (viacerí slovenskí futbalisti patrili medzi absolútnu svetovú špičku, čo dokázali svojimi výsledkami aj na významných svetových podujatiach i v zahraničí), na turnaji pravidelne štartovali viaceré české družstvá, ale predstavilo sa i Nórsko, Belgicko, Slovinsko, Poľsko, či Maďarsko. Ako čestní hostia sa podujatia zúčastnili viaceré výrazné osobnosti spoločenského i športového života – medzi nimi bola čestná členka SHŠO pani Mária Moravčíková (manželka bývalého premiéra SR Jozefa Moravčíka), riaditeľ SPP Peter Kršiak, námestník riaditeľa Slovnaftu, a. s. Ján Kavec, výrobný riaditeľ Slovnaftu, a. s. Ivan Rybár, riaditeľ železničnej dopravy Slovnaftu, a. s. Ľuboš Čonka, Generálny riaditeľ Sekcie pre štátnu starostlivosť o šport na MŠVVaŠ SR Stanislav Kosorín, športový riaditeľ Special Olympics International Michal Smith z USA, Gunnar Tveit z Nórskeho futbalového zvázu, olympijský víťaz v tenise Miloš Mečíř, slovenské futbalové legendy Jozef Barmoš, Dušan Tittel, Jozef Majoroš, Szilly Németh, Ján Luža, Milan Dolinský, či Štefan Maixner, hokejový reprezentant Daniel Babka a mnohí ďalší. Ivan Steh organizačne pôsobil i vo viacerých ročníkoch Behu okolo Slovnaftu, ktorý sa konal v bratislavskom športovom areáli vo Vlčom hrdle a jeho priľahlom okolí. Bežecký sviatok patril medzi najstaršie bežecké podujatia na Slovensku a konal sa ako majstrovstvá Bratislavy v cezpoľnom behu. Medzi 30 kategóriami bežeckého vítania jari boli tradične i špeciálne kategórie pre bežcov Špeciálnych olympiád. Na Svetových letných špeciálnych olympijských hrách v New Havene v Connecticute v USA 1995, ktoré boli najväčším športovým podujatí roku 1995 na svete, sa mimoriadne úspešne v rámci Rodinného programu Špeciálnych olympiád Slovensko predstavila rodina Stehových. Otec Ivan Steh bol asistentom trénera Miroslava Izakoviča pri futbalovej reprezentácii, ktorá potvrdila svoje kvality, keď v kvalitnom finále porazili Kostariku 1:0 gólom Blažeja Petyka. V celkovom hodnotení získali palmu víťazstva a titul olympijských víťazov. Rovnako úspešne si v New Havene počínala aj jeho dcéra Silvia Stehová, tradičná plavecká reprezentantka SHŠO. Spolu so Simonne Sadloňovou, Pavlom Strakom a Jurajom Černákom (všetci štyria boli členmi TJ Humanitas) získala zlatú medailu v kombinovanej plaveckej štafete na 4 x 50 m. Pred zrakmi svojich rodičov Ivana a Antónie Stehových Silvia získala aj dve bronzové medaile v disciplínach na 50 a 100 m prsia. Všetci štyria plaveckí olympijskí víťazi výborne reprezentovali Slovensko aj spoločensky, keď v hostiteľskom meste Seymour sa predstavili v ľudových krojoch pri tanečnej kreácii. Počas pobytu v hostiteľskom meste bývala u samotného starostu mesta, od ktorého na záver obdržala diplom Čestný občan mesta Seymour. Nie je bez zaujímavosti, že trénerkou plaveckej reprezentácie SHŠO bola Ľubica Valachovičová, ktorá v mladosti začínala s plávaním v plaveckom oddieli TJ Slovchémia Bratislava spolu so Silviinou sestrou Ivanom Stehovou. Aj zásluhou aktívneho pôsobenia rodiny Stehových (vo futbale, resp. v plávaní) bola nakoniec v New Havene doslova medailová žatva reprezentácie SHŠO – svedčí o tom zisk 18 medailí (4 zlaté, 4 strieborné a 10 bronzových medailí). V roku 1999 sa Silvia Stehová úspešne zúčastnila Svetových letných špeciálnych olympijských hier v Raleigh v Severnej Karolíne v USA, kde obsadila 2.miesto v disciplíne 50 m a získala tak striebornú medailu. Bilancia slovenských športovcov na podujatí, ktoré bolo najväčším športovým podujatím roku 1999 na svete, bola opäť výborná – zisk 15 medailí (3 zlaté, 4 strieborné a 8 bronzových medailí). Na Svetových letných špeciálnych olympijských hrách v Shanghai (Čína) v roku 2007 mala Silvia ďalšiu medailovú žatvu - zlatú medailu získala v disciplíne 50 m prsia, striebornú medailu na 100 m prsia a bronzovú medailu na 25 m prsia. Medailová bilancia Silvie Stehovej na Svetových letných špeciálnych olympijských hrách je skutočne pozoruhodná. Pri reprezentácii Slovenska na takýchto troch vrcholných športových podujatiach SOI získala v plávaní 3 zlaté medaily, 1 striebornú medailu a 3 bronzové medaily. Okrem toho sa zúčastnila l. Paralympiády v Madride v roku 1992, Európskych letných špeciálnych olympijských hier v Glasgowe v Škótsku v roku 1990 a a Európskych letných špeciálnych olympijských hier v Groningene v Holandsku v roku 2000, kde získala striebro v disciplíne 50 m prsia. Silvia Stehová bola veľmi aktívna i ako funkcionárka Špeciálnych olympiád, keď od roku 2016 bola členkou predsedníctva a pôsobila ako hovorkyňa a zástupkyňa športovcov. Bola aj účastníčkou Európskej konferencie Špeciálnych olympiád v Šamoríne. Aj vďaka takým obetavým nadšencom ako bola rodina Stehových, Strakových, Černákových, Sadloňových a v súčasnosti aj rodina Bednárových, rodina Bílikových, rodina Išpoldových a ďalších, oslávili Špeciálne olympiády Slovensko v minulom roku už 30. výročie svojho vzniku.

Rodina Stehových. Zľava: dcéra Ivana, matka Antónia a druhá dcéra Silvia Stehová, za nimi je otec Ivan Steh s neterou

[1]