Sochár Bártfay bol najskôr skokanom do vody, herec Dibarbora hokejovým brankárom, Dočolomanský gymnastom a fotograf Kállay atlétom. Prezrádza to knižka o prvom, športovom živote známych Slovákov. Voľakedy neexistovali reality šou, napriek tomu si umelci a športovci boli bližší ako dnes, zhodli sa tí, čo sa stretli na krste útlej knižky Šport a osobnosti. Riaditeľka Múzea telesnej kultúry Zdenka Letenayová v nej zostručnene poodhalila športovú minulosť osemdesiatky slávnych Slovákov z kultúry, politiky, medicíny aj ďalších oblastí. Málo známe je aj to, že spisovateľka Maša Haľamová pôsobila na lyžiarskych MS 1935 ako rozhodkyňa, že pod košmi rozhodoval zasa poet Andrej Plávka, že fotograf Karol Kállay patril k najlepším šprintérom alebo že hudobný skladateľ Ján Cikker, vášnivý plavec a horolezec, bol zasnúbený s vôbec prvou slovenskou olympijskou medailistkou (1936), gymnastkou Matyldou Pálfyovou. „Najbližší sme si boli s hercami," spomína volejbalista storočia Bohuš Golian. „Často chodievali aj na naše tréningy: na Palisádoch si krátili chvíle medzi skúškami a večernými predstaveniami." Michal Dočolomanský zvládol 664 predstavení Na skle maľované vďaka základom z gymnastiky (dotiahol to až na dorasteneckého majstra Slovenska). Dnes v televíznych seriáloch žiari Tomáš Maštalír, ktorý uprednostnil herectvo vo chvíli, keď sa dostal do ligového kádra trnavských hádzanárov. Športovú mladosť prežili aj niekoľkí politici vrátane dvoch ponovembrových podpredsedov federálnej vlády (krstiteľ knižky Rudolf Filkus basketbalovú a Jozef Mikloško atletickú) či súčasného slovenského prezidenta (Ivan Gašparovič hrával volejbal za Sláviu). Zdroj: http://sport.sme.sk/c/4340576/umenie-a-sport-si-boli-dakedy-blizsie.html#ixzz1bpWZg8xJ
|
|||