Základná charakteristika: atlét v tejto technicky náročnej ľahkoatletickej skokanskej disciplíne vlastnými silami vertikálne prekonáva prekážku (latku) uloženú horizontálne na dvoch nastaviteľných stojanoch, pričom víťazom súťaže je skokan, ktorý prekoná najvyššie položenú latku pri dodržaní určených pravidiel. V prípade, že dvaja výškari majú rovnaký najlepší výkon, rozhoduje o konečnom poradí nižší počet absolvovaných pokusov na predchádzajúcej výške. Ak má rovnaký najlepší pokus v súťaži o konečnom poradí potom rozhoduje nižší počet absolvovaných pokusov v celej súťaži. Ak nie je možné ani potom určiť víťaza, resp. poradie, nasleduje tzv. rozoskakovanie, v ktorom má každý atlét len jeden pokus na každej výške, pričom sa rozoskakovanie začína na najbližšej nezdolanej výške a znižuje sa na poslednú skákanú výšku v súťaži a potom naopak. Víťazom je výškar ktorý prekoná najvyššiu výšku v rozoskakovaní. Pri skoku sa atlét rozbieha na určenej rozbehovej ploche a musí sa vždy odraziť z jednej nohy, pričom nie je dovolené použitie žiadnych akrobatických prvkov pri prekonávaní latky. Latka po pokuse atléta musí ostať položená na stojanoch, t.j. nesmie ju zhodiť. Stojany, na podperách ktorých je položená latka, musia prevyšovať o 10 centimetrov najvyššiu výšku, ktorú je možné na nich nastaviť. Latka s kruhovým priemerom je vyrobená prevažne z laminátu, v minulosti sa latky vyrábali i z dreva, resp. z ľahkého kovu, a mali tvar písmena "L", má hmotnosť 2 kilogramy, a dĺžku 3,98 metra.   Doskočisko tvorí penový (molitanový) matrac s tvarom písmena "T" s rozmermi 5 metrov na šírku ( v užšej časti za latkou je šírka 3,98 metra) a 3 metre na dĺžku. Poradie v akom budú pretekári súťažiť sa žrebuje pred začiatkom súťaže, pričom základná výška, ktorou sa súťaž začína, je určená v propozíciách súťaže, ktoré vydáva organizátor súťaže. Každý pretekár má možnosť individuálnej voľby základnej výšky, na ktorej chce súťaž začať. V propozíciách sú určené ďalšie postupné výšky a interval ďalšieho zvyšovania výšky. Základná výška sa väčšinou zvyšuje o 5 centimetrov, ďalšie zvyšovanie latky sa uskutočňuje podľa propozícií konkrétnej súťaže, najmenej však o dva centimetre. Výškar má na prekonanie každej výšky tri pokusy, pričom pri troch neúspešných pokusoch za sebou v súťaži končí. Pretekár môže pokusy na propozíciami určenej výške vynechať,  resp. jeden, alebo dva pokusy si ponechať na ďalšiu výšku. V prípade, že v súťaži ostane už iba jeden atlét, môže si určiť ďalšiu postupnú výšku bez ohľadu na postupnosť určenú v propozíciách súťaže.  

Stručná história: najstaršie písomné správy o skoku do výšky pochádzajú už zo starovekého Ríma a antického Grécka. Prvé pravidlá súťaží skoku do výšky boli zavedené v roku 1856. Na olympijských hrách sa skok do výšky prvý krát predstavil v roku 1896 v gréckych Aténach. Ženy súťažili oficiálne v tejto disciplíne v Spojených štátoch amerických už v roku 1895. Na Olympiáde ženy súťažili premiérovo v holandskom Amsterdame v roku 1928.  

Technika: skok do výšky prešiel historicky pravdepodobne najväčšími zmenami pri vývoji jeho techniky. V roku 1874 Angličan Marsdhall Brooks prekonal výšku 180 centimetrov prekročmo tak, že chodidlá prekonávali latku ako prvé. V roku 1895 Američan Michael Sweeney prekonal latku vo výške 197 centimetrov strihom, tzv. nožničkami. Pri tejto technike skokan prekonáva latku nohami vo vertikálnej rovine k povrchu, z ktorého sa odrazil. Zo stoja vyskočí do výšky a v nezmenej polohe, strihom nôh, prekonáva latku, pričom odrazovú nohu kladie pred švihovú nohu.  Ďalší Američan George Horine preskočil výšku 200 centimetrov bočným prevalením, technikou, ktorá kládla vysoké nároky na koordináciu pohybov skokana. Táto technika je označovaná aj ako straddle. Skokan pri tejto technike prekonáva latku s pokrčenými kolenami tesne nad latkou, pričom švihová noha prekonáva latku ako prvá, pred odrazovou nohou. Následne sa ťažisko tela presunie na túto nohu a druhá, v kolene pokrčená noha, sa prisúva k švihovej nohe. Túto techniku v súčasnosti stále používajú niektorí skokani. V roku 1968, do tretice Američan, Dick Fosbury prekonal výšku 224 centimetrov tzv. flopom, technikou, ktorá sa masívne rozšírila a ktorú doposiaľ používa najviac skokanov do výšky. Skokan sa pred latkou odráža odrazovou nohou, a po odraze rotuje trup tak, aby latku prekonal počas letu otočený chrbtom k nej. Pred absolvovaním svojho pokusu si pretekár označí vlastnou značkou kľúčové body pre rozfázovanie svojho rozbehu. Dĺžka rozbehu sa pohybuje od 18 do 20 metrov, v niektorých prípadoch i viac. Od začiatku rozbehu až po odraz urobí atlét á až 12 krokov. Po absolovovaní asi 7 krokov skokan zrýchly beh až na 8 metrov za sekundu. Nasledujúce kroky (tri až päť) skokan uskutoční v zákrute v ktorej kompenzuje účinky odstredivej sily pri narastaní rýchlosti behu a frekvencie bežeckých krokov. Pri predposlednom kroku rozbehu skokan vytočí švihovú nohu a maximálne vystrie odrazovú nohu. Odraz skokan vykonáva 90 až 110 centimetrov pred latkou a hneď po odraze začína rotáciu trupu, pri ktorej sa vo fáze stúpania otáča chrbtom k latke. Dynamika skoku je zabezpečená prevodom kinetickej energie z horizontálnej (rozbehovej) úrovne do vertikálnej (stúpajúcej) úrovne, pričom sa švihová noha spúšťa k v tejto fáze pasívnej, odrazovej nohe. Telo atléta sa v ďalšej fáze dostáva nad latku a prehýba sa do tzv. "mostíka", pričom sa hlava mierne otáča k pravému ramenu. Ťažisko tela výškara sa môže v tejto fáze nachádzať aj pod latkou. V momente, keď sa ramená atléta dostanú za latku, prudko vystrie hruď a následne dvihne boky a nohy, čím zabraňuje dotyku s latkou. V poslednej fáze výškar dopadá na vrchnú časť chrbta na matrac do doskočiska.          

Výstroj: atletická obuv s podrážkou hrubou do 13 milimetrov, špeciálna výškarská tretra, ktorú ma skokan obutú na odrazovej nohe, má klince vpredu i pod pätou. Na druhej nohe má atlét klasickú atletickú tretru s klincami vpredu, alebo obyčajnú športovú obuv bez klincov.

Profil športovca: atléti-muži majú výšku od 195 do 204 centimetrov s hmotnosťou okolo 80 až  85 kilogramov, ženy majú výšku okolo 185 centimetrov s hmotnosťou okolo 65 až 70 kilogramov, vynikajúce odrazové schopnosti, výrazne rozvinuté svaly lýtka a stehnové svaly, dobre rozvinutá ohybnosť chrbta, členkov, kolien z miesta, z niekoľkých krokov i z dlhého rozbehu a stehnových kĺbov (najmä pri požívaní techniky skoku do výšky flopom), výborná schopnosž koordinácie pohybov v krátkom časovom úseku.   

Slovenské rekordy:

Muži:                   234 cm        Róbert Ruffíny, Praha, Česko, 03.07.1988    

M-22:                  234 cm        Róbert Ruffíny, Praha, Česko, 03.07.1988               

Juniori:               224 cm        Róbert Ruffíny, Cottbus, Nemecko, 23.08.1985

Dorastenci:       216 cm        Peter Horák, Nitra, Slovensko, 15.06. 2000

                            216 cm        Peter Horák, Košice, Slovensko,15.07.2000

Žiaci:                   206 cm       František Molnár, Košice, Slovensko, 20.06.1987

Ženy:                   195 cm        Alica Javadová, Bratislava, Slovensko, 29.05.1996

Ž-22:                    193 cm       Lenka Řiháková, Norderney, Nemecko, 23.07.1997

Juniorky:             190 cm        Ivana Jobbová, Bratislava, Slovensko, 08.07.1984

                             190 cm        Lenka Řiháková, Bratislava, Slovensko, 02.07.1974

Dorastenci:        188 cm        Renáta Medgyesová, Praha, Česko, 20.06.1998    

Žiačky:                 188 cm        Renáta Medgyesová, Praha, Česko, 20.06.1998       

Svetové rekordy:   

Muži:                     245 cm       Javier Sotomayor, Salamaca, Španielsko, 27.07.1993

Ženy:                    209 cm       Stefka Kostadinova, Rím, Taliansko, 30.08.1987

 Vývoj techniky skoku do výšky:

                                                            Skok do výšky strihom (nožničky)     

                                                  Skok do výšky prevalením obkročmo (straddle)

                                                                             Skok do výšky flopom

... a mimo súťaž sa dá aj takto... 

Zaujímavosti: 

V roku 2007 sa stal senzačným majstrom sveta v skoku do výšky v japonskej Osake Bahamčan Donald Thomas výkonom 235 centimetrov, ktorý sa ako basketbalista pred týmto víťazstvom začal venovať atletike len pred 19 mesiacmi.