Základná charakteristika: Pri vytrvalostných behoch štartuje vo finálových pretekoch na vrcholných svetových  a kontinentálnych podujatiach 12 až 15 bežcov v behu na 5000 metrov a väčšinou od 15 do 20 pretekárov na 10 000 metrov.  Bežci na 5000 metrov absolvujú na atletickom ovále 12 a pol kola, bežci na 10 000 metrov absolvujú 25 kôl. Priemerná rýchlosť bežcov na jedno kolo (400 metrov) sa pohybuje od 63 do 68 sekúnd. Pri rýchlych kolách sa bežci dostanú až pod hranicu 60 sekúnd, čo sa často stáva v poslednom okruhu pri takticky vedených pretekoch.       

Stručná história: Už v starovekom Grécku bola súčasťou programu Hier Olympiády disciplína s názvom dolichos, čo bol v podstate vytrvalostný beh. Bežci bežali na rovnej pieskovej trati, bez zákrut. V Anglicku v 19. storočí sa rozšírili najmä behy na 3 míle, čo predstavuje 4828 metrov a beh na 6 míľ, čo predstavuje 9656 metrov. Z týchto behov sa postupom času vyvinuli behy na uvedené vzdialenosti prepočítané na metrické ekvivalenty, čím vznikli beh na 5000 metrov a beh na 10 000 metrov. Do programu olympijských hier sa tieto vytrvalostné behy dostali prvý krát v roku 1912 vo švédskom Štokholme. Ženy súťažili na trati 10 000 metrov na Olympiáde v Soule v roku 1988 o rok neskôr sa táto disciplína objavila aj v programe Majstrovstiev sveta v Ríme. V behu na 5000 metrov na Hrách Olympiády ženy po prvý krát súťažili v roku 1996 v americkej Atlante. Dovtedy na olympijských hárch ženy súťažili v hladkom behu na 3000 metrov od roku 1984. Jedna z najväčších postáv histórie vytrvalostných behov (vrátane maratónskeho behu) bol československý reprezentant  Emil Zátopek, ktorý v belgickom Bruseli v roku 1954 ako prvý na svete zabehol trať na 10 000 metrov pod hranicu 29-tich minút, keď dosiahol ručne meraný čas 28:54,2 minút.

Taktika: Pri vytrvalostných behoch  sa prevažne používajú dve taktické varianty. Pri prvom taktickom variante bežec beží od začiatku v rýchlom tempe, najmä ak sa pretek beží na dosiahnutie dobrého výsledného času ( napr. beh na rekord). Druhý variant sa vyznačuje taktizovaním účastníkov behu od samého začiatku a výrazným finišom v poslednom kole (príp. v posledných kolách), keď sa rozhoduje o konečnom poradí bežcov až v samostnom závere preteku. Záverečný útok na prvé priečky bežci často začínajú na hranici 1000 metrov pred cieľom, alebo až v poslednom okruhu (záverečných 400 metrov).  Eliní svetoví vytrvlci, najmä vytrvalci pochádzajúci z afrických krajín, sú schopní počas preteku kombinovať uvedené taktické varianty a vedia meniť tempo behu kedykoľvek počas preteku.  

Profil športovca: výška špičkových vytrvalcov sa pohybuje okolo 177 centimetrov, hmotnosť majú okolo 63 kilogramov, ženy merajú okolo 164 centimetrov a vážia okolo 51 kilogramov. Bežci musia mať dobre rozvinuté morálno-vôľové vlastnosti, ktoré im umožňujú vydržať dlhší čas intenzívne zaťaženie organizmu. Trénujú na atletických ováloch i v teréne, tréning je zameraný najmä na rozvoj vytrvalostných schopností a vytrvalosti v rýchlosti. Nevyhnutnou podmienkou je i rozvoj aeróbnej kapacity športovca, ktorá sa dosahuje najmä tréningom rýchlych úsekov na vzdialenosti od 400 metrov do 1 kilometra. Denne počas tréningu vytrvalostní bežci absolvujú beh od 10 do 30 kilometrov, často rýchlosťou okolo 17 km/h.

Slovenské rekordy:  

5000 metrov:

Muži:       13:19,40 min.      Róbert Štefko, Saint-Denis, Francúzsko, 01.06.1995

M-22:      13:32,87 min.      Miroslav Vanko, Turka, Fínsko, 11.06.1995

Juniori:   13:56,97 min.      Miroslav Vanko, Nitra, Slovensko, 05.07.1992

Ženy:       15:43,67 min.     Alena Močáriová, Grudziadz, Poľsko, 21.06.1988

Ž-22:        15:55,55 min.    Jana Kučeríková, Bratislava, Slovensko,14.06.1986 

Juniorky: 17:20,78 min.     Mária Mišejová, Banská Bystrica, Slovensko, 02.07.2000

10 000 metrov:

Muži:        27:42,98 min.      Róbert Štefko, Lille, Francúzsko, 29.06.1997

M-22:       28:21,50 min.      Miroslav Vanko, Praha, Česko, 20.05.1995

Juniori:    30:02,80 min.      František Višnický, Bratislava, Slovensko, 03.09.1977 

Ženy:        32:47,24 min.      Ľudmila Melicherová, Suttgart, Nemecko, 30.08.1986 

Ž-22:        32:47,24 min.      Ľudmila Melicherová, Suttgart, Nemecko, 30.08.1986 

Juniorky:  36:59,30 min.      Anna Baloghová, Ostrava, Česko, 06.06.1992

Svetové rekordy:

5000 metrov:

Muži:        12:37,35 min.       Kenenisa Bekele, Hengelo, Holandsko, 31.05.2004

Ženy:        14:11,15 min.      Tiruneš Dibaba, Oslo, Nórsko, 06.06.2008 

10 000 metrov:

Muži:       26:17,53 min.        Kenenisa Bekele, Brusel, Belgicko, 26.08.2005 

Ženy:      29:31,78 min.        Junxia Wang, Peking, Čína, 08.09.1993

Tiruneš Dibaba

 Foto: Wikipedia