pojem z latinčiny, ktorý vyjadruje zaistenie prísunu energie pracujúcim svalom organizmu v podmienkach nedostatočného prísunu kyslíka pomocou tzv. aeróbnej glykózy. Pri aeróbnej glykóze rozkladom svalového glykogénu a v menšej miere aj glukózy vzniká kyselina mliečna. Z hľadiska tvorby ATP je energetická výťažnosť 13 až 19 krát nižšia ako pri oxidatívnom metabolizme, pričom jedna molekula glukózy poskytuje iba tri molekuly ATP. Jednorázovu kapacitu je možno charakterizovať energetickým výdajom 125 až 420 kJ (30 až 100 kcal) a produkciou 100 až 180 gramov kyseliny mliečnej svalovým tkanivom v priebehu 60 až 90 sekúnd.  Laktátova zložka metabolizmu sa uplatňuje na začiatku pohybovej činnosti, nadväzuje na alaktátovú zložku metabolizmu a po nej nasleduje oxidatívna zložka komplexného zabezpečenia energetických potrieb ( pozri metabolizmus). Rozhodujúcou mierou sa uplatňuje v energetickom zabezpečení pohybových činností vysokej, submaximálnej intenzity, ktoré trvajú 60 až 90 sekúnd. Na svalovej úrovni zodpovedá laktátovej zložke metabolizmu prevládajúca aktivita rýchlych svalových vlákien (Fg a FOG).